Arcibiskubský zámek Kroměříž

Arcibiskupský zámok postavený v slohu raného baroka ak nemu priliehajúca Podzámocká záhrada a Květná záhrada sú najvýznamnejšími pamiatkami Kroměříža a patria ku klenotom Moravy. V roku 1995 bol celý komplex zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. V roku 1998 bol slávnostne zapísaný na Listinu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Na zámku sídli Národný pamiatkový ústav, územná správa pamiatkových objektov v Kroměříži. Zámok aj zbierky sú v majetku Arcibiskupstva olomouckého, odborným správcom zbierok je Arcidiecézne múzeum Olomouc.

 

Arcibiskupský zámok v Kroměříži patrí medzi popredné kultúrno-historické pamiatky na Morave, bol majetkom olomouckých biskupov a arcibiskupov, ktorým slúžil ako reprezentačné sídlo. Roku 1110 kúpil trhovú osadu Kroměříž olomoucký biskup Ján II. (1104 – 1126), od tej doby bola majetkom biskupstva (arcibiskupstva) olomouckého, v polovici 13. storočia biskup Bruno zo Schauenburgu (1245 - 1281) povýšil Kroměříž na mesto (1261) a na mieste dnešného zámku nechal postaviť správny systém a do Kroměříža situoval všetku administratívnu správu biskupstva. Hrad bol za episkopátu Stanislava I. Thurza (1496 – 1554) prestavaný na renesančný zámok.

 

Pohromou pre mesto i zámok sa stala Tridsaťročná vojna, roku 1643 bola Kroměříž dobytá a zničená švédskymi vojskami generála Lennarta Torstensona. S obnovou Kroměříža a zámku začal biskup Karol II. z Lichtenštajna-Kastelkornu (1665 – 1694), na základe projektov cisárskych dvorných architektov F. Luccheseho a G. P. Tencally bol zámok vystavaný zhruba do dnešnej podoby. Roku 1752 vypukol v meste požiar, ktorý zničil desiatky domov a značne poškodil 2. poschodie a interiéry zámku. Stavebná obnova trvala dvadsať rokov a bola dokončená za biskupa Hamiltona. V rokoch 1848-1849 sa Arcibiskupský zámok stal dejiskom zasadnutia Ústavodarného ríšskeho snemu rakúskych národov. Zo stavebných úprav 20. storočia bola najvýznamnejšia rekonštrukcia zámockej veže (veža zapálila ustupujúce nemecké vojská v posledných dňoch druhej svetovej vojny).

 

Zámok je dnes nielen unikátnym historickým objektom, ale aj živým bádateľským centrom ukrývajúcim bohaté zbierky obrazov, kníh či hudby, ktoré majú korene v osvietenej činnosti zberateľov niekoľkých storočí.