Zámok Stará Ves nad Ondřejnicí

Papierový model zámku Stará Ves nad Ondrejnicou. Vystrihovačka je spracovaná v mierke 1:150. Vystrihovačka je určená stredne skúseným modelárom.

Rozmery modelu: 300 x 280 x 300mm

Všetky parametre k modelu nájdete na vedľajšej záložke. Uvádzame maximum informácií ku každému modelu aby ste sa mohli správne rozhodnúť ohľadom vášho nákupu.

Prvá písomná zmienka o obci Bruneswerde sa nachádza v závete olomouckého biskupa Bruna z Schaumburka datovanej 29. novembra 1267. Roku 1536 udelil olomoucký biskup Stanislav Thurzo právo užívať obecný znak so zlatou ružou.

Najväčšiu stopu v dejinách obce zanechal sliezsky rod Syrakovských z Pierkova (Pěrkova). Pravdepodobne najvýznamnejším počinom ich vlády bola stavba renesančného zámku z v rokoch 1560–1570, ktorú zahájil Jaroš Syrakovský, pán Proskovic a Staré Vsi. Po jeho smrti pokračoval v stavbe jeho syn, Ctibor Syrakovský, najvyšší pisár markrabstva moravského. Vďaka svojmu postaveniu a majetku si mohol dovoliť rozšíriť projekt o reprezentačné priestory. Jeho zásluhou bola aj fasáda vyzdobená figurálnym sgrafitom.

Syrakovskí tiež významne prestavali miestny kostol, ktorý sa stal miestom ich posledného odpočinku. Boli tu pochované aj ich manželky. Zaujímavosťou je renesančná freska s biblickým výjavom objavená v roku 2000.

V čase tridsaťročnej vojny prechádza dedina na Krištofa Karla Podstatského z Prusinovíc. V tej dobe je dedina prvýkrát zobrazená na mape Moravy, ktorej autorom bol Ján Ámos Komenský. Podľa miestnej tradície švédska vojenská posádka v roku 1643 vyrabovala zámok aj kostol, ale malá časť Švédov bola zahnaná do zámockej pivnice a tam pobitá. Pivnici preto nesie názov Švejďák.

Po takmer 300 rokoch prevzalo Starú Ves olomoucké arcibiskupstvo. Roku 1930 sa stalo majiteľom mesto Moravská Ostrava. Počas krízy roku 1938 sa miestna časť Košatka dočasne odtrhla od zvyšku obce kvôli záboru do nacistického Nemecka na základe Mníchovskej dohody a zostala jej do konca druhej svetovej vojny. V roku 1991 sa obec osamostatnila od Moravskej Ostravy.

V roku 1999 schválil parlament obecné symboly vychádzajúce z historického znaku. Prápor bol doplnený o dva pruhy symbolizujúce dve miestne časti a zvlnené čiary. Žlté symbolizujú rieky Ondrejnicu a Lubinu pretekajúcu územím a čierna symbolizuje rieku Odru.