Zámok Poláky v podobe vystrihovačky, ktorá predstavuje jeho budúcu podobu po plánovanej rekonštrukcii. Zámok Poliaky sa nachádza neďaleko Kadane. Papierový model je spracovaný v mierke 1:150. Model je určený pre skúsenejších modelárov, obtiažnosť je 4/5.
Rozmery modelu: 49 x 29 x 12cm
Všetky parametre k modelu nájdete na vedľajšej záložke. Uvádzame maximum informácií ku každému modelu aby ste ste sa mohli správne rozhodnúť ohľadom vášho nákupu.
K papierovému modelu ponúkame aj laserové doplnky. Jedná sa o diely detailov, ktoré Váš model pozdvihnú o úroveň vyššie a zjednodušia vašu prácu.
Poláky sú barokový zámok v rovnomennej dedine asi 7,5 km juhovýchodne od Kadane v okrese Chomutov. Od roku 1963 je chránený ako kultúrna pamiatka.
Predchodcom poláckeho zámku bola renesančná tvrz postavená v prvej polovici šestnásteho storočia príslušníkmi mašťovskej vetvy pánov z Kolovrat. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1546, kedy ju od Kolovratov kúpil Ján Žďársky zo Žďáru. Jeho syn v roku 1552 predal celý statok Felixovi Hasištejnskému z Lobkovíc, z ktorého dedičstvom prešiel na jeho sestru Barboru a neskôr na Václava Lobkovice na Duchcove. Od neho Poliakov kúpil Bohuslav Hasištejnský z Lobkovíc, prenechal ich svojej manželke Anne z Fictumu, ale po jeho smrti pripadli jeho najstaršiemu synovi Jánovi Waldemarovi Hasištejnskému z Lobkovíc.
Od roku 1589 Poliakmi patrili Jánovi staršiemu z Lobkovíc na Točníku a po ňom jeho bratovi Ladislavovi Popelovi z Lobkovíc na Zbirohu. Ten spolu so svojim bratom Jiřím Popolom z Lobkovíc upadol v nemilosť cisára Rudolfa II., a preto v roku 1593 utiekol za hranice. Jeho majetok skonfiškovala kráľovská komora, ale pretože podstatná časť Ladislavovho majetku pochádzala z vena manželky Magdalény zo Salmu, boli jej Poliakov aj ďalšie statky vrátené. Vzápätí ich roku 1596 predala ahníkovskému Linhartovi Štampachovi zo Štampachu. Štampachovia o panstve na nejaký čas prišli za účasť na stavovskom povstaní, ale nakoniec bolo roku 1628 Zdeslavovi Štampachovi vrátené, pretože hoci bol evanjelikom, zostal verný Habsburgovcom. Zdeslav panstvo čoskoro predal Henrichovi Šlikovi. Jeho dcéra Mária Sidonia sa o Poliakov súdila so svojím manželom, ktorý jej musel roku 1662 statok vrátiť a uhradiť všetky škody. Ďalej sa vo vlastníctve vystriedali Strojetickí zo Strojetic, gróf Gustav Adolf z Warmsbachu a grófa z Questenberku.
Tvrdza bola ťažko poškodená počas tridsaťročnej vojny. V rokoch 1745-1815 dedina patrila grófom z Pergenu, ktorí ju nechali na konci osemnásteho storočia z väčšej časti strhnúť a nahradili ju barokovým zámkom podľa plánov, ktoré vypracoval žatecký staviteľ Vavřinec Rodt. Poslednými šľachtickými majiteľmi statku boli od roku 1815 Windischgrätzové a od roku 1869 Lobkovicové z Dolných Beřkovíc. Po pozemkovej reforme z roku 1926 zámok s dvorom postupne patril rodinám Jozefa Hrbáčka a Adolfa Kollmanna. Naposledy bol zámok dôkladne opravený v roku 1928. Opravu vykonával libedický staviteľ Antonín Rimpl. V druhej polovici dvadsiateho storočia v zámku sídlila správa štátneho statku. Silne zničený zámok je v súkromnom vlastníctve. Od roku 2020 zámok vlastní svojanovský kastelán Miloš Dempír, ktorý sa usiluje o jeho záchranu a sprístupnenie verejnosti.
