Vzducholoď D-LZ 129 Hindenburg

LZ-129 Hindenburg bola nemecká vzducholoď, ktorá bola zničená požiarom 6. mája 1937 pri pristávaní na letisku Lakehurst v New Jersey. Z 97 osôb na palube pri tejto katastrofe zahynulo 13 pasažierov a 22 členov posádky, navyše zomrel jeden člen pozemného personálu. Celkovo si katastrofa vyžiadala 36 životov.

 

Zeppelin LZ-129 Hindenburg bol spolu so svojou sesterskou loďou LZ-130 Graf Zeppelin II najväčším lietajúcim strojom všetkých čias. Bol pomenovaný po ríšskom prezidentovi Paulovi von Hindenburg av roku 1935 ho zostrojila firma Luftschiffbau Zeppelin s nákladmi v prepočte 500 000 vtedajších libier. Mal úplne novú konštrukciu z duralu; bol 245 m dlhý (len o približne 25 m kratší ako Titanic), 41 m v priemere, obsahoval zhruba 200 000 m³ plynu rozdeleného do 16 oddielov s celkovým vztlakom cca 240 ton, z čoho 112 ton bolo užitočné zaťaženie. Poháňali ho štyri dieselové motory Mercedes-Benz, každý s výkonom 890 kW; umožňovali maximálnu rýchlosť 135 km/h. Poťah bol vyrobený z bavlny impregnovanej pre nepriepustnosť zmesí oxidu železa a acetátu celulózy a potiahnuté hliníkovým prachom.

 

Hindenburg mohol niesť 72 pasažierov (50 pri transatlantickom lete), 61 členov posádky a náklad (v nákladnom priestore na zadnej časti sa dokonca prepravovali aj malé automobily). V záujme lepších aerodynamických vlastností boli kabíny pasažierov umiestnené vo vnútri trupu, nie v podvesených gondolách, ako bývalo predtým obvyklé. Interiér ponúkal na leteckú dopravu nebývalý priestor a luxus: teplé jedlá, sprchy so studenou aj teplou vodou, v klubovni na vyhliadkovej palube hral dokonca pianista na duralové piáno. Cena letenky bola porovnateľná s lacnejším automobilom.

 

Pôvodný plán počítal s plnením héliom, ale vojenské embargo Spojených štátov prinútilo nemeckých konštruktérov zmeniť projekt a použiť ako nosný plyn vysoko horľavý vodík. Produkcia hélia okrem toho v USA vtedy nestačila ani pre americké vzducholode a nikde inde sa hélium nevyrábalo. Pretože však vodík poskytuje oproti héliu vo vzduchu zhruba o 10 % väčší vztlak, mohli byť pri úpravách pridané aj ďalšie kabíny pre pasažierov. S používaním vodíka vo vzducholodiach už mali Nemci skúsenosti, takže pre nich zmena neznamenala dôvod na znepokojenie. Pre známe riziká vodíka obsahovala konštrukcia Hindenburgu rôzne bezpečnostné prvky, ktoré mali zabrániť požiaru v prípade úniku plynu, a poťah bol špeciálne upravený tak, aby sa zabránilo iskrám, ktoré by mohli spôsobiť požiar. Ich viera v bezpečnosť zaobchádzania s vodíkom bola taká vysoká, že na Hindenburgu bola dokonca aj fajčiareň.

 

Prvý let absolvoval Hindenburg v marci 1936 av júni toho istého roku vykonal rekordný dvojnásobný prelet Atlantiku v čase 5 dní, 19 hodín a 51 minút.