Valašské fojtství

Fojtstvo vo Veľkých Karloviciach alebo tiež Karlovské fojtstvo je zrubová stavba fojtstva v údolí Bzovom vo Veľkých Karloviciach v okrese Vsetín. Pamiatku tvorí súbor obytnej budovy a hospodárskych budov. Pamiatkovo chránený je od roku 1958 a 1. júla 2010 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Kópiu obytnej budovy fojtstva si môžete pozrieť, tak ako mnoho iných domov z Karlovíc, vo Valašskom múzeu v prírode v Rožnove.

 

Prvým písomne ​​známym fojtom Karlovic sa stal Jura Hudeček, ktorej to dostal za verné služby Žerotínom. Pôvodné fojtstvo vyzeralo zrejme inak ako to súčasné. Keď sa sem Michal Billa priženil, prešlo fojtstvo v roku 1721 na neho. Fojtstvo do súčasnej podoby nechal prestavať až Ján Billa. Objekt bol postavený v roku 1793 tesárskym majstrom Jánom Žákom, ktorý vytvoril napríklad aj fojtstvo v Solancii. V rukách rodu Billov sa fojtstvo udržalo až do roku 1825, kedy ho získal František Zrůnek. Posledným karlovským fojtom sa stal Karel Barvič, ktorý bol bohatým obchodníkom z kupeckého domu, kde je teraz Karlovské múzeum.

 

Keď bola v roku 1848 zrušená robota, bol aj úrad fojta zrušený. Za 134 rokov trvania úradu sa na fojtstve vystriedali 4 rody. Roku 1876 odkúpil bývalé fojtstvo za 12 000 zlatých František Borák, vnuk posledného solaneckého fojta. Rodine Borakových patrí drevený objekt fojtstva stále.