Lawoczkin La-11

Lavočkin La-11 (v kóde NATO Fang) bolo sovietske celokovové jednomiestne jednomotorové piestové stíhacie lietadlo vyrábané po druhej svetovej vojne. Bojovo bol užitý počas čínskej občianskej vojny av kórejskej vojne. V Číne bol vyradený roku 1966.

 

La-11 bol pokračovateľom typu La-9. Vývojom z tohto základného vzoru vznikol v závode č. 301 upravený prototyp La 134 zalietaný v máji 1947 pilotom A. G. Kočetkovom. Oproti La-9 mal väčšiu zásobu oleja a paliva pre zväčšenie doletu, ale mal zníženú výzbroj na tri synchronizované kanóny NS-23 kalibru 23 mm. Ďalšou odlišnosťou bol v spodnej časti prepracovaný kryt motora, kam sa presťahoval chladič oleja.

 

Súbežne s prototypom 134 bol pripravený aj La 134d (niekedy tiež La-9M), ktorý mal na každom konci krídla pevne inštalované prídavné nádrže a mohol tak niesť ďalších 275 litrov paliva. Zvýšenie hmotnosti malo vplyv na namáhanie podvozku, ktorého hlavné nohy boli osadené vysokotlakovými pneumatikami s priemerom 660 mm. Ostrohové koliesko bolo vybavené zosilneným tlmičom. Stroj bol tiež vybavený fotoaparátom AFA-IM a automatickým ovládaním regulačných klapiek chladenia na kryte motora motora Švecov AŠ-82FN. Motor s maximálnym výkonom 1850 koní (1360,67 kW) poháňal automaticky staviteľnú trojlistú vrtuľu. Fotoguľomet Fairchild bol neskôr zamenený za typ S-13 domácej konštrukcie.

 

Do 11. júla 1947 oba stroje absolvovali celkom 71 overovacích letov, na základe ktorých boli krídelká vybavené trimmermi. Ukázalo sa tiež, že stroj nie je vhodný na boj nad výšku 7000 m z dôvodu slabého výkonu motora.

 

Dňa 22. augusta 1947 bola diaľková verzia pod označením La-11 schválená pre zaradenie do stíhacích jednotiek. Sériové lietadlá mali mať odstránené všetky nedostatky zapísané skúšobnými pilotmi a technikmi.

 

Sériová výroba La-11 bola zahájená v závode č. 21 v roku 1947 a pokračovala až do roku 1951. Produkcia v roku 1947 dosiahla počet 100 kusov, v roku 1948 650, roku 1949 bolo skompletizovaných 150 lietadiel rovnako ako v roku nasledujúcom a posledný rok výroby dodal 182 La-11.

 

V júli 1950 boli ukončené továrenské a 22. augusta vojskové skúšky fotoprieskumnej verzie La-11, ktorá mala zabudovanú fotokameru AFA-BA-40. V rovnakom roku bolo 150 lietadiel vybavených rádiovýškomermi RV-2, rádiostanicami MRP-48 a automatickými rádiokompasmi ARK-5. V lete 1951 boli v podvese testované raketové strely ARO-82.