Hrad Strečno 2. vydání

Strečno (nazývaný tiež Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan alebo Strežín) je hrad sedem kilometrov východne od slovenského mesta Žiliny smerom na Vrútky a Martin na vysokom skalnej ostrožne nad riekou Váh na okraji Strečenského priesmyku.

 

Hrad bol založený pravdepodobne na prelome trinásteho a štrnásteho storočia, aby strážil cestu a výber mýta v údolí Váhu. Neskôr ho násilím získal Matúš Čák Trenčiansky. Začiatkom pätnásteho storočia sa dostal do kráľovských rúk a stal sa majetkom uhorských kráľovien Barbory ​​Celjskej a neskôr Alžbety.

 

V roku 1444 sa dostal do majetku rodu Pongrácov z Liptovského Mikuláša, ktorým patril do roku 1469 a potom často menil svojich majiteľov – patril napríklad Jánovi Korvínovi, Jánovi Zápolskému, Mikulášovi a Petrovi Kostkovým atď. V 17. storočí patril Františkovi Vesse.

 

Hrad v 17. storočí poskytoval útočisko povstalcom pri Tökölyho povstaní. Po potlačení tohto povstania bol za vlády Leopolda I. hrad poborený a odvtedy chátral. Prvé konzervačné práce na hrade boli vykonané začiatkom 20. storočia, kompletná rekonštrukcia bola vykonaná v deväťdesiatych rokoch 20. storočia a hrad bol potom sprístupnený verejnosti a bola v ňom umiestnená pobočka Považského múzea.

 

Hrad má nepravidelný pôdorys, ktorý vznikol stavebnou činnosťou sústreďujúcou sa v priebehu storočí okolo hradného jadra. Najstaršou časťou hradu bola hranolová obytná veža prístupná mostom cez priekopu z južnej strany. Na severnej strane sa nachádzalo štvorhranné nádvorie s hradnými palácmi a kaplnkou vybudované v 15. storočí. K týmto budovám priliehalo severné podhradie s veľkou, šikmo postavenou vežou priamo nad riekou na hrebeni skaly.

 

Vnútorná časť hradu bola v 15. storočí rozšírená o nový dvojposchodový hradný palác vysunutý na východ až na okraj skál nad Váhom. Kotkovci vybudovali pred hradom nové renesančné predhradie, ktorého opevnenie spĺňalo dobové požiadavky vojenskej techniky. V 17. storočí bolo opevnenie hradu ešte doplnené tromi okrúhlymi bastiónmi, ktoré sa však nezachovali a sú známe iba z dobových vyobrazení. Hrad bol v tom čase najpevnejším hradom celého Považia.