Hrad Okoř

Papierový model historickej rekonštrukcie hradu Okoř. Vystrihovačka zachytáva podobu ako mohol hrad vyzerať v 15. a 16. storočí. Vystrihovačka hradu je spracovaná v mierke 1:250.

Diely vystrihovačky sú rozložené na 27 stranách formátu A4, 12 strán tvoria návodové kresby a dopňuje ich jeden pôdorys celkovej situácie.

Model tvorí 707 ​​dielov (434 číslovaných). Náročnosť modelu je na vyššej úrovni.

Rozmery modelu: 620 × 350 × 270 mm

POPIS PUBLIKÁCIE "Hrad Okoř":
Obálka:
- rozsah: 4 str.
- materiál: 200 g/m2 krieda matná
Všitá vložka 1 - návodný text:
- rozsah: 4 str.
- materiál: 80 g/m2 BO
Vnútorný blok - vystrihovačka:
- rozsah: 56 str. (z toho 27 strán vystrihovačky)
- materiál: 140 g/m2 BO
Všitá vložka 2 - návodné kresby:
- rozsah: 8 str.
- materiál: 80 g/m2 BO

Všetky parametre k modelu nájdete na vedľajšej záložke. Uvádzame maximum informácií ku každému modelu aby ste ste sa mohli správne rozhodnúť ohľadom vášho nákupu.

Okoř je zrúcanina hradu na okraji rovnomennej dediny v okrese Praha-západ v Stredočeskom kraji, asi pätnásť kilometrov severozápadne od Prahy. Od roku 1965 je chránená ako kultúrna pamiatka.

Hrad bol postavený v druhej polovici trinásteho storočia. Jeho zakladateľom bol najskôr niektorý z významných predstaviteľov cirkvi, ale od polovice štrnásteho storočia Okoř slúžila ako sídlo bohatých pražských mešťanov a menej významných šľachtických rodov. V druhej polovici pätnásteho storočia hrad získali páni z Donína a po nich Bořitovia z Martiníc, ktorí nevyužívaný hrad v polovici sedemnásteho storočia prenechali jezuitom. Tí Okoř barokovo upravili pre potreby rádu a využívali ju ako letné sídlo. Po zrušení rádu sa hrad stal ľahko dostupným zdrojom stavebného materiálu a rýchlo sa premenil na zrúcaninu.

Okoř stojí na skale v údolí Zákolanského potoka v nadmorskej výške okolo 275 metrov. Dochovaná podoba hradného jadra je výsledkom veľkorysej prestavby v štrnástom storočí, ktorá z Okore urobila jeden z najnáročnejšie prevedených šľachtických hradov v Čechách. Rozvoj palných zbraní si v pätnástom storočí vynútil výstavbu vonkajšieho opevnenia vybaveného dvojicou polookrúhlych delostreleckých bášt. V hradnom jadre prebehli stavebné úpravy až počas renesancie. Neskoršie stavebné práce mali skôr údržbový charakter a väčšina ich po opustení hradu zanikla.