Supermarine Spitfire Mk. IXe WWII - Plastová stavebnica COBI

Rozmery modelu: 350 x 280 x 120 mm

Supermarine Spitfire bolo britské jednomiestne stíhacie lietadlo slúžiace v RAF av letectvách ďalších spojeneckých armád počas druhej svetovej vojny. Lietadlo tvorilo spolu s Hurricanmi základ britského stíhacieho letectva počas bitky o Británii. Vzniklo mnoho variantov Spitfiru, používal niekoľko konfigurácií krídla a tiež bol vyrábaný vo väčšom množstve ako akékoľvek iné britské lietadlo. Išlo tiež o jediné britské stíhacie lietadlo, ktoré sa vyrábalo počas celej vojny. Spitfire je aj naďalej populárny medzi nadšencami; takmer 60 z nich zostáva spôsobilých na let a mnoho ďalších slúži ako statické exponáty v leteckých múzeách po celom svete.

Spitfire bolo navrhnuté ako vysoko výkonné stíhacie lietadlo s kratším doletom R.J. Mitchellom, hlavným konštruktérom Supermarine Aviation Works, ktorá od roku 1928 pôsobila ako dcérska spoločnosť firmy Vickers-Armstrongs. Mitchell značne stenčil výrazné eliptické krídlo Spitfiru a použil zapustené nity (navrhnuté Beverley Shenstonom), aby malo najtenší možný prierez, čo lietadlu pomohlo dosiahnuť vyššiu maximálnu rýchlosť ako u niekoľkých jeho súčasníkov, vrátane lietadla Hawker Hurricane. Mitchell pokračoval v zdokonaľovaní konštrukcie až do svojej smrti v roku 1937, potom jeho miesto hlavného konštruktéra prevzal kolega Joseph Smith, ktorý dohliadal na vývoj Spitfiru prostredníctvom mnohých variantov.

Počas bitky o Británii od júla do októbra 1940 vnímala verejnosť lietadlo Spitfire ako hlavné stíhacie lietadlo RAF, hoci väčšiu časť bremena čeliacej nemeckej Luftwaffe nieslo početnejšie Hawker Hurricane. Jednotky vyzbrojené Spitfirmi však mali nižšiu mieru opotrebovania a vyšší pomer víťazstva k strate ako jednotky lietajúce s Hurricanmi vďaka vyšším výkonom Spitfiru. Počas bitky boli Spitfiry všeobecne poverené zachytávaním stíhačiek Luftwaffe – hlavne lietadiel Messerschmitt Bf 109E, ktoré im boli veľmi blízke.

Po bitke o Británii Spitfiry nahradil Hurricany ako chrbticový stroj stíhacieho veliteľstva RAF a bol nasadený na európskom, stredomorskom, tichomorskom bojisku a tiež v juhovýchodnej Ázii. Spitfire, ktorý si piloti veľmi obľúbili, slúžil v niekoľkých rolách, vrátane stíhacej, fotografického prieskumu, ako stíhací bombardér a cvičné lietadlo. Toto si udržal až do päťdesiatych rokov. Seafire bol palubný variant Spitfiru a slúžil vo Fleet Air Arm od roku 1942 do polovice 50. rokov. Hoci bol pôvodný drak navrhnutý pre motor Rolls-Royce Merlin s výkonom 1 030 koní (768 kW), bol dostatočne silný a adaptabilný, aby používal stále výkonnejšie motory Merlin a neskôr Rolls-Royce Griffon, ktoré poskytovali výkon až 2 340 koní (1 745 kW). Výsledkom bolo zlepšenie výkonov a schopností Spitfiru v priebehu jeho služby.